banner liberdade
EDITÓRIAL

Sae sintu, hasae kadeira— Xanana vs Taur: Polítika rua kontráriu kona-ba arte marsiais

127
×

Sae sintu, hasae kadeira— Xanana vs Taur: Polítika rua kontráriu kona-ba arte marsiais

Share this article

EDITÓRIAL, (LIBERDADETL.com) — Iha edisaun ida ne’e, redasaun LIBERDADETL halo análiza klean ida, kona-ba “Sae sintu, hasae kadeira— Xanana vs Taur: Polítika rua kontráriu kona-ba arte marsiais”. Tópiku ne’e interesante tebes atu sosiedade tomak halo leitura, no diskusaun, nune’e bele habura literasia. Se lae, ita labele konsumu informasaun di’ak kona-ba situasaun polítika rai-laran nian, liu-liu problema sosiál sira ne’ebé kompleksu.

Organizasaun Arte Marsiál sira iha dalan polítiku Timor-Leste nian” sai hanesan reflesaun krítiku ida kona-ba dinámika sosio-polítika úniku iha ita-nia rain. Iha dékada hirak ikus ne’e, organizasaun arte marsiál hanesan PSHT, IKS Kera Sakti, KORK, no arte ritual Sete-Sete, la’ós de’it sai hanesan plataforma ba dezenvolvimentu fíziku no morál ba foin-sa’e maibé mosu nu’udar forsa polítika ne’ebé ativamente forma paizajen podér nasionál. Fenómenu ida-ne’e hatudu tranzisaun sosiál: hosi tradisaun ba polítika, hosi formasaun ba lejizlasaun, no hosi sintu ba kadeira parlamentár. Papél ida-ne’e esplora oinsá estadu navega dilema entre proteje estabilidade no hakuak partisipasaun, no saida mak ida-ne’e signifika ba futuru demokrasia no papél jerasaun foun iha Timor-Leste.

Iha Timor-Leste, kresimentu organizasaun arte marsiál no arte rituál sira sai ona parte ida hosi dinámika sosiál ida ne’ebé kompleksu. Organizasaun sira ne’e inisialmente forma nu’udar forum ida ba dezenvolvimentu karakter, disiplina fíziku no espirituál, no hametin solidariedade sosiál entre juventude sira. Maibé, dezde inísiu dékada daruak sékulu XXI nian, organizasaun sira-ne’e hahú muda estratéjia, hatudu identidade duplu nu’udar entidade kulturál no atór polítiku. Balun to’o transforma ona ba forsa polítika formál, hanesan KORK, ne’ebé sai nu’udar prekursór ba baze Partidu KHUNTO.

Iha tinan 2013, governu Timor-Leste, ho lideransa hosi Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão, hasai Rezolusaun Konsellu Ministru ne’ebé ofisialmente taka organizasaun arte marsiál no arte rituál sira hotu. Medida ida-ne’e foti iha konsiderasaun ba ameasa ne’ebé ema haree ba estabilidade nasionál hosi konflitu ne’ebé aumenta entre membru grupu arte-marsiál, ne’ebé dala barak hamosu violénsia massa. Iha deklarasaun oioin, Xanana Gusmão afirma katak organizasaun sira ne’e la’ós ona serve de’it funsaun dezenvolvimentu fíziku ka morál, maibé sai hanesan “instrumentu konflitus nian” ne’ebé ameasa seguransa públika.

Maibé, situasaun muda durante Governu Konstitusionál da-8 (2017–2023) iha Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak nia okos, governu loke hikas sira-nia partisipasaun sosiál, to’o injekta fundu públiku hodi apoia atividade formasaun no sertifikasaun ho nakloke. Desizaun ne’e akontese iha formasaun koligasaun partidu tolu—FRETILIN, PLP, no KHUNTO—ne’ebé KHUNTO, nu’udar reprezentante polítiku komunidade arte-marsiál nian, iha pozisaun negosiasaun iha polítika públika.

Ironia maka, durante governu da-IX (2023–agora), lidera fali hosi Xanana Gusmão, polítika muda maka’as. Organizasaun sira ne’e nia atividade taka fali ofisialmente, maibé realidade sosiál hatudu katak rituál sertifikasaun no formasaun kontinua la’o no sai segredu, ne’ebé envolve hosi membru governu balun, lideransa instituisaun estadu sira, estudante no joven potensial balun, no ironia liu, membru balun hosi autoridade relijioza, dala barak hetan protesaun hosi rede sosiál no simpatizante polítiku sira. Ida-ne’e hatudu kontraste entre regulamentu estadu nian no prátika kulturál sosiedade nian.

Pontu virajen ne’ebé signifikativu mak transformasaun arte marsiais KORK ba forsa polítika formál liuhosi Partidu KHUNTO, ne’ebé oras ne’e iha reprezentasaun iha Parlamentu Nasionál. Ida-ne’e espansaun ideolójika, no forma artikulasaun polítika nian ba komunidade foin-sa’e ida ne’ebé uluk marjinalizadu. Iha parte ida, ida-ne’e fornese reprezentasaun polítika ba segmentu sosiál ne’ebé boot. Iha parte seluk, ida-ne’e hamosu pergunta kona-ba unifikasaun forsa kulturál, militarista, no polítika iha entidade ida de’it, ne’ebé bele kria konflitu interese no instabilidade podér nian.

Ba joven barak iha Timor-Leste, arte marsiál nu’udar forma ida ba auto-dezenvolvimentu, haburas espíritualidade, étika, no solidariedade fíziku. Iha kontestu sosiál ne’ebé sei taka metin hosi dezigualdade ekonómika no oportunidade limitadu ba auto-atualizasaun, organizasaun arte-marsiál fornese identidade no komunidade alternativa ida ne’ebé fornese sentidu ba moris.

Maibé, dezafiu boot liu ba estadu maka bainhira organizasaun sira-ne’e dezenvolve lahó supervizaun rigorozu, afilia ho elite polítika, no sai instrumentu hodi mobiliza podér. Ida-ne’e loke potensiál ba violénsia koletiva, fanatizmu, no rivalidade intergrupu ne’ebé bele fó perigu ba demokrasia no estadu direitu.

Ezemplu, iha Indonézia, arte marsiál sira hanesan silat hetan legalizasaun no formaliza liuhosi estrutura desportu nasionál hanesan IPSI (Persatuan Pencak Silat Indonézia). Maski organizasaun silat lokál barak maka envolve iha konflitu orizontál, governu nia aprosimasaun maka regulamentu no fiskalizasaun ne’ebé rigorozu, la’ós bandu totál. Governu enkoraja arte marsiál atu halo parte iha kurríkulu edukasaun fízika nian no hanesan desportu nasionál no internasionál.

Iha Filipina, grupu arte marsiál hanesan ARNIS mós buras iha ambiente formál, no estadu adota estratéjia ida hodi promove valór nasionalizmu, dixiplina, no desportividade liuhosi arte marsiál. Maibé, sira haketak ho rigorozu organizasaun arte marsiál hosi afiliasaun polítika hodi prevene uza sala forsa fíziku iha kompetisaun polítika.

Timor-Leste presiza halo diferensa entre arte marsiais hanesan espresaun kulturál no organizasaun hanesan instrumentu podér nian. Solusaun la’ós bandu totál, maibé regulamentu rigorozu, legalizasaun formál, no separasaun estrutura hosi partidu polítiku. Governu bele estabelese instituisaun autónomu ida iha Ministériu Juventude no Desportu nia okos hodi jere atividade arte-marsiál, ho sistema formasaun bazeia ba étika, disiplina, no naun-violénsia.

Komunikasaun sosiál no aprosimasaun edukasionál presiza haforsa atu hasa’e konxiénsia katak arte marsiál la’ós dalan ida ba podér polítiku, maibé meiu ida atu dezenvolve karakter no reziliénsia morál.

Ho maneira ida-ne’e, estadu sei evita konflitu orizontál ne’ebé hamate ema, no mós sei proteje jerasaun foun nia potensiál hosi lasu ideolojia podér no vingansa nian. Arte marsiál tenke fila fali ba sira-nia espíritu orijinál: harii espirítu, la’ós domina ema seluk.

Prosesu organizasaun arte marsiál iha palku polítika la’ós de’it rejistu mobilizasaun massa, maibé reflesaun ba dinámika sosiál: kona-ba identidade, podér, no esperansa. Estadu labele haree de’it grupu sira-ne’e hanesan ameasa ida, maibé mós labele hosik sira atu dezenvolve lahó organizadu.

Iha Timor-Leste, dezafiu primáriu mak harii sistema ida ne’ebé iha kapasidade atu distinge entre espresaun kulturál no esplorasaun podér nian. Se la jere ho matenek, espíritu auto-defeza nian bele nakfilak ba konflitu, no partisipasaun polítika bele dezenvolve ba monopóliu polítika. Tanba ne’e, diálogu nakloke no polítika inkluzivu tenke sai baze ba organizasaun atu sai parte ba dezenvolvimentu, la’ós atu hamosu divizionizmu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!