banner liberdade
EDITÓRIALNOTÍSIA IMPORTANTE / HEADLINE NEWS

Povu nia lian hakotu pensaun vitalisia tanba demokrasia

174
×

Povu nia lian hakotu pensaun vitalisia tanba demokrasia

Share this article

EDITORIAL, (LIBERDADETL.com) — Iha analiza ekipa Think Tank LIBERDADETL nian, ho konsistente dinámika polítika públika iha Timor-Leste, partikularmente hirak ne’ebé relasiona ho prátika demokrátika, transparénsia, no responsabilizasaun iha governasaun estadu nian. Asuntu ida ne’ebé dada atensaun maka’as hosi públiku maka halakon total hosi benefísiu no pensaun mensál vitalísia nian ba eis-tituak hosi órgaun soberanu sira, inklui rezidénsia ofisiál, veíkulu sira, no eskoltu ofisiál.

Públiku haree líder nasionál sira nia hakat atu fó fila fali instalasaun estadu nian hotu bainhira reforma hanesan ezemplár, tuir prinsípiu sakrifísiu no haraik-an hosi fundadór nasaun nian. Husi Mari Alkatiri to’o Francisco Guterres Lu-Olo to’o Taur Matan Ruak, sira nia asaun ne’e hatudu oinsa demokrasia ida ne’ebé saudavel ezije ekilíbriu entre direitu no obrigasaun, nune’e mós kompromisu atu la halo kargu sai hanesan priviléjiu permanente ida.

Iha manifestasaun no protestu estudante no debate públiku kona-ba priviléjiu ofisiál estadu nian, eis-titular Timor-Leste oioin—figura ne’ebé sai mós hanesan fundadór no arkitetu ba luta ba independénsia—tuir relatóriu fó hikas fali instalasaun estadu nian ne’ebé sira goza tiha ona. Rezidénsia ofisiál, veíkulu ofisiál, no eskoltu lubuk ida ne’ebé maka liga ba pozisaun aas agora fila ona.

Figura oioin deklara ona katak sira sei la uza tan guarda-espesiál hanesan uluk. Deklarasaun no asaun ne’e la’ós de’it lojístiku. Sira hamosu pergunta fundamentál ida: fundadór nasaun tenke kontinua hetan tratamentu espesiál? Ka ida-ne’e maka tipu modelu ida ne’ebé maka demokrasia hosi joven sira nia presiza?

Parlamentu nia movimentu atu halakon eskema pensaun vitalísia ba ofisiál—ne’ebé maka presipita hosi manifestasaun estudante no opozisaun públika ba planu atu sosa veíkulu luxu—halo palku ba reinstalasaun benefísiu ne’e.

Desizaun parlamentár ne’e bolu atensaun internasionál no doméstiku tanba hasai priviléjiu ne’ebé uluk rezerva ba eis-prezidente, primeiru-ministru, no membru parlamentu nian. Movimentu ida-ne’e mosu hosi protestu no diskursu públiku ne’ebé ezije uzu ida ne’ebé justu liu hosi fundu públiku. (Reuters)

Retornu patrimóniu estadu nian hosi líder antigu sira iha signifikadu duplu: ida-ne’e rekoñese krize konfiansa públiku nian no sai hanesan ezemplu morál ida—katak luta ba independénsia la presiza rezulta iha priviléjiu pesoál.

Deklarasaun hosi figura sira-ne’e, hanesan entrega uma no karreta ofisiál no hasai guarda, reforsa narrativa katak podér hafoin independénsia tenke konverte ba servisu públiku. (Relatóriu lokál sira no kobertura hosi mídia internasionál sira destaka ona fenómenu ida-ne’e. (GMA Network)

Maibé, argumentu atu fó “onra” ka tratamentu espesiál ba nasaun ida nia fundadór mós iha baze loloos. Lider antigu, partikularmente sira ne’ebé lidera durante períodu konflitu ka tranzisaun pós-konflitu, dala barak sai nafatin figura públika ho perfil aas ne’ebé hasoru risku seguransa nian—tantu hosi atór kriminozu no tensaun polítika.

Iha nasaun balu, protesaun no benefísiu ba eis-xefe estadu konsidera apropriadu hodi mantein estabilidade no fó onra ba sira-nia servisu públiku estraordináriu.

Ezemplu ne’ebé klaru liu maka Estadus Unidus: tuir lei, eis-prezidente sira simu benefísiu lubuk ida—pensaun, benefísiu ba funsionáriu, no protesaun Servisu Sekretu nian ba vida tomak—ne’ebé regula liuhosi provizaun hanesan Lei eis Prezidente nian no mudansa lejislativa ne’ebé restaura protesaun ba vida tomak.

Ida-ne’e maka ezemplu ida hosi nasaun dezenvolvidu ida ne’ebé hili atu fó onra ba líder antigu liuhosi eskema ida ne’ebé formál no transparente. (National Archives)

Iha parte seluk, nasaun barak adapta polítika sira-ne’e ba kontestu lokál: Austrália, porezemplu, fornese rekursu no seguransa oioin ba ofisiál ho pozisaun aas no avalia asesu bazeia ba nesesidade seguransa no prinsípiu sira valór-ba-osan—la’ós automatisidade absoluta. Ida-ne’e sujere katak tratamentu ba eis-ofisiál sira la’ós hanesan ba ema hotu, maibé produtu ida hosi konsiderasaun seguransa, istória, no presaun públiku. (Department of Home Affairs Website)

Husi perspetiva étika públika no dezenvolvimentu demokrátiku, iha prinsípiu rua ne’ebé kompete malu:

  1. Igualdade iha lei nia oin no moralidade públika. Iha demokrasia ida ne’ebé buka atu halakon legadu hosi autoritarizmu ka nepotizmu, eliminasaun hosi priviléjiu—inklui pensaun ba vida tomak no estasionamentu karreta luxu—haruka mensajen ida ne’ebé maka’as: eis-titual maka Prezidente Republika, Prezidente Parlamentu Nasional, Primeiru-Ministru, Prezidente Tribunal Rekursu, membru governu, deputadu sira. Timor-Leste, nasaun foin ukun-an ne’ebé harii nafatin lejitimidade institusionál, hakat ida-ne’e hatán ba ezijénsia morál públika no ajuda restaura konfiansa. Evidénsia empíriku hosi protestu estudante nian ne’ebé fó presaun ba parlamentu hatudu korelasaun entre presaun sivíl no mudansa polítika. (ABC)
  2. Rekoñesimentu ba nesesidade servisu no seguransa istóriku. Aman fundadór sira iha papél úniku iha lejitimidade polítika no identidade koletiva. Oferese forma rekoñesimentu ne’ebé bele sukat (ezemplu, prémiu simbóliku, asesu ba kuidadu saúde, ka protesaun iha kazu ameasa loloos) bele hetan ekilíbriu ne’ebé razoavel. Maibé, rekoñesimentu hanesan ne’e idealmente tenke regula ho transparénsia—liuhosi lei ne’ebé klaru, limite tempu ka kondisaun, no mekanizmu responsabilizasaun—hodi prevene ida-ne’e sai hanesan odamatan ida ba utilizasaun sala rekursu públiku. Ezemplu EUA nian hatudu oinsá arranju formál bele garante benefísiu enkuantu estabelese limite no responsabilizasaun. (Congress.gov)

Bazeia ba prátika internasionál no kontestu Timor-Leste nian, opsaun polítika oioin maka vale atu konsidera:

  • Regulamentu espesífiku liuhosi lejislasaun (transparente no limitadu): Estabelese benefísiu proporsionál sira (ezemplu, asesu ba kuidadu saúde balun, kompensasaun modestu, protesaun iha kazu ameasa ne’ebé prova ona) envezde priviléjiu automátiku, ba moris tomak. Ida-ne’e fornese baze legál ida no hamenus persesaun kona-ba “priviléjiu ne’ebé la kontroladu”. (Haree modelu regulatóriu iha EUA no ninia variasaun sira iha Austrália.)
  • Estabelese benefísiu proporsionál sira (ezemplu, asesu ba kuidadu saúde balun, kompensasaun modestu, protesaun iha kazu ameasa ne’ebé prova ona) envezde priviléjiu automátiku, ba moris tomak fornese baze legál no hamenus persesaun kona-ba “priviléjiu ne’ebé la kontroladu”. (Haree modelu regulatóriu iha EUA no ninia variasaun sira iha Austrália.) (National Archives)
  • Mekanizmu verifikasaun ameasa nian ba protesaun seguransa nian: Fornese de’it eskoltu sira bainhira iha avaliasaun ameasa independente ida—la’ós hanesan priviléjiu permanente ida. Ida ne’e garante seguransa ba figura públiku sein fó todan ba orsamentu.
  • Rekoñesimentu simbóliku no papél estadu nian: Fó títulu onoráriu, papél serimónia, ka mandatu konsultivu (ezemplu, komisaun istóriku, embaixadór dame) ne’ebé rekoñese servisu istóriku sein fó impaktu signifikativu ba orsamentu estadu.
  • Partisipasaun públiku no responsabilizasaun: Polítika kona-ba benefísiu ba eis-funsionáriu tenke sujeita ba konsulta públika no auditoria regulár atu prevene atu labele sai fonte ba korrupsaun ka deskonfiansa. Presiza mekanizmu ba públiku atu ezije transparénsia.

Asaun hosi eis-titular Timor-Leste balun hodi entrega instalasaun estadu nian no rekuza seguransa ne’ebé maka’as liu maka sinal ida signifikativu: nu’udar símbolu morál, no presedente polítiku maka’as. Ezemplu maka efetivu liu duké regulamentu atrazadu—maibé ezemplu ne’e tenke akompaña ho regra legál ne’ebé klaru atu sai sustentável no justu.

Ikusmai, la’ós kestaun ida kona-ba “fundadór tenke hetan lei espesiál” iha sentidu absolutu, maibé liuliu oinsá maka estadu formula polítika ne’ebé fó onra ba kontribuisaun istóriku lahó sakrifika prinsípiu igualdade nian no utilizasaun rekursu públiku ba bem-komún.

Ami nia análize konfirma katak demokrasia la’ós kestaun  regulamentu formál, maibé kona-ba prátika morál no responsabilidade sosiál líder sira-nian ba povu. Tanba ne’e, reprezentante povu iha Parlamentu Nasionál no instituisaun estadu seluk tenke kumpre aspirasaun povu, ne’ebé ezije justisa, efisiénsia, no respeitu ba valór simplesidade iha lideransa.

Hanesan akontese ona iha nasaun barak seluk, respeitu ba líder antigu maka nesesáriu, labele sai demais to’o pontu ida ne’ebé maka todan permanente ba orsamentu estadu nian. Tuir loloos, onra aas liu mak bainhira líder ida, hafoin kumpre ninia knaar, iha vontade atu moris simplesmente ho povu ne’ebé nia luta ba.

Ida-ne’e mak esénsia husi demokrasia loloos: lideransa ne’ebé hakru’uk ba povu nia ezijénsia, no povu ne’ebé fiar iha líder nia konduta ezemplar.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!