NOTISIA LITERÁRIA, (LIIBERDADETL.COM) — Iha Balibo, perante veteranus, publiku, no lider estadu sira, Xefe Estadu Maiór Jenerál Forsas Armadas (CEMGFA_sigla portugéz) Tenente Jenerál Falur Rate Laek, subliña katak istória luta ukun rasik-an nian maihosi kombatente armadu sira, no ema sira ne’ebé imortaliza ninia istória iha liña oin: jornalista sira ne’ebé sakrifika sira-nia vida hodi deskobre lia-loos.
Tenente Jenerál Falur Rate Lae, hato’o lia ne’e, iha intervensaun ba abertura marsa la’o ain hahú hosi Balibó to’o Dili hodi komemora loron FALINTIL bá dala-50.
Tuir nia, korajen hosi jornalista sira ne’e halo sira sai aliadu estratéjiku iha luta ba justisa no transparénsia. Liuhosi sira-nia kámara no kaneta sira, mundu sai sasin ba povu Timoroan sira-nia sofrimentu no sira-nia rezisténsia nia forsa ne’ebé la nakdoko. Kobertura ida-ne’e fó sai injustisa no mós hamosu solidariedade globál, hodi hametin pozisaun diplomasia rezisténsia nian iha fórum internasionál sira.
“Ita mós hanoin no rekoñese papél vital ne’ebé maka jornalista sira hala’o ne’ebé maka ariska sira nia moris hodi dokumenta horor sira funu nian no lori ba naroman lia-loos kona-ba saida maka akontese iha ita-nia rain. Jornalista sira-ne’e maka ita nia aliadu iha luta ba justisa no transparénsia.”
“Sira fornese mai ita janela ba mundu, hodi permite komunidade internasionál atu rona ita nia terus no rezisténsia. Sira nia serbisu la’ós de’it fó sai injustisa sira maibé mós ajuda mobiliza solidariedade internasionál durante períodu nakukun iha ita-nia istória.”
Falur fó hanoin katak saudozu sira nia aten-brani tenke sai fonte inspirasaun ida hodi harii futuru ida ne’ebé nakonu ho dame, dignidade, no prosperidade. Fó onra ba sira nia sakrifísiu, nia hatete, la to’o ho retórika; asaun konkretu sira ne’ebé proteje sira-nia valór mak espresaun loloos respeitu nian. Nia husu ba sidadaun hotu-hotu atu reafirma sira-nia kompromisu ba korajen, integridade, no buka lia-loos, enkuantu kontinua luta ba justisa no liberdade.
“Atu ita-nia mártir sira nia aten-barani inspira ita atu luta ba futuru ida ne’ebé ema hotu bele moris iha dame, dignidade, no prosperidade, mai ita fó onra ba sira nia memória, la’ós de’it ho liafuan, maibé ho asaun sira ne’ebé asegura katak sira nia sakrifisiu ita hotu hahi`i.”
“Nu’udar ita marxa hamutuk ohin, iha unidade no solidariedade, mai ita reafirma nafatin ita-nia kompromisu ba valór sira ne’ebé eroi sira-ne’e reprezenta, mak: aten-barani, integridade, no buka lia-loos. Mai ita kontinua luta ba justisa, liberdade, no dignidade ita-nia povu nian, nune’e fó onra ba memória ema hotu ne’ebé luta no sira ne’ebé ko’alia ita-nia lia-loos.”
Atividade ne’e hala’o iha ámbitu komemorasaun tinan 50 kriasaun FALINTIL nian, nune’e mós iha ámbitu atividade kona-ba Ilustrasaun no Rekuperasaun ba Memória moris ita-nia luta libertasaun nasionál nian.
“Ita retrata pasájen sira-ne’e atu eduka jerasaun foun, no mós investe iha hasa’e konxiénsia kona-ba ita-nia identidade nasionál. Ita hotu hatene katak ita nia ukun na’in sira hotu hahu hosi Primeiru Governu to’o Governu atuál halo esforsu barak atu memoriza no dignifika fatin sira ne’e hotu, nune’e mós ita nia eroi sira atu sira nia klamar bele deskansa ho hakmatek.”
Iha nia diskursu enseramentu, Falur hato’o nia apresiasaun ba sira hotu ne’ebé prezente tanba halibur hamutuk hodi hanoin hikas istória no reafirma diresaun futuru nian. Nia hein katak partisipante hotu-hotu sei la’o iha unidade no tau matan ba malu to’o enkontru boot iha Tasi-Tolu iha loron 20 fulan-agostu tinan 2025.
“Obrigado ba imi hotu tanba ohin iha ne’e, fó onra ba ita nia pasadu, no reafirma ita nia kompromisu ba futuru. Ha’u hein katak imi hotu iha ne`e sei Marxa ho seguru, kuidadu malu to`o ita hasoru malu iha Tasi-Tolu iha loron 20 Agostu 2025.”
Antes abertura hahu uluk ho misa Agradesimentu iha Igreja Parokia Santo António Balibo, no remata ida ne’e Kontinua bá karik Aifunan iha Osuario Balibo hodi hanoin hikas Mártires da Pátria nomós ho Jornalista na’in 5 ne’ebé mate iha Balibo.