banner liberdade
Narrativa RezisténsiaNOTÍSIA IMPORTANTE / HEADLINE NEWS

Hatun Merah-Putih, hasa’e bandeira RDTL—hafoin referendu 1999

527
×

Hatun Merah-Putih, hasa’e bandeira RDTL—hafoin referendu 1999

Share this article

NARRATIVA REZISTÉNSIA, (LIBERDADETL.com) — Bainhira ita tama iha fulan-Agostu istóriku, edisaun ida-ne’e hosi ekipa Thin Tank LIBERDADETL hanoin hikas momentu ne’ebé define liu iha istória nasaun nian: referendu 1999.

Ba jerasaun foun, referendu ne’e la’ós simplesmente opsaun polítika ida, maibé kulminasaun luta naruk ida hosi povu timoroan, ne’ebé forja hosi sofrimentu, sakrifísiu, no aten-brani ne’ebé laiha limite.

Iha istória tomak, ema rihun ba rihun mate no violasaun direitus umanus barak akontese, maibé iha sofrimentu ida-ne’e nia leet maka mosu determinasaun koletiva ida ne’ebé lori nasaun ida-ne’e ba independénsia.

Narrativa dokumentál ida-ne’e ho intensaun nu’udar fonte konxiénsia nian, tulun jerasaun foun sira atu komprende katak independénsia la’ós prezente ida, maibé rezultadu hosi povu nia luta konsistente no aten-brani hasoru represaun.

Prosesu ne’ebé lori ba referendu ne’e nakonu ho presaun, intimidasaun, no violénsia, maibé povu metin nafatin hodi kaer metin sira nia konxiénsia. Iha pasu ida-idak, sakrifísiu sai linguajen universál ida ne’ebé halibur sira hodi deklara inequívoku: ami hakarak independénsia.

Tanba ne’e, edisaun fulan referendu ida ne’e sai hanesan lembransa ida katak demokrasia no liberdade ne’ebé ita goza ohin loron harii iha istória naruk sofrimentu nian. Ekipa Think Tank LIBERDADETL aprezenta hakerek ne’e nu’udar rejistu, sasin ba lia-loos, atu nune’e jerasaun ida-idak komprende luta nia abut no fó onra ba saudozu sira-nia tomak.

Nune’e, literatura ida-ne’e hein atu fornese espasu ida ba reflesaun no fundasaun morál ida ba jerasaun foun hodi tane aas valór liberdade, direitus umanus, no dignidade nasionál.

Símbolu polítika dala barak ko’alia maka’as liu duké liafuan. Hatuun bandeira Merah-Putih Indonézia hosi rai Timor Lorosa’e hafoin fó sai rezultadu referendu 1999, no nia substituisaun ho hasa’e bandeira Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL), marka marku istóriku ida ne’ebé povu Timor nia viajen naruk to’o ona iha pontu kulminante.

Eventu ida-ne’e hanesan mudansa símbolu nian, no artikulasaun konkreta ida kona-ba direitu ba autodeterminasaun, ne’ebé luta durante tinan 24.

Referendu 1999 iha Timor Lorosa’e nu’udar akontesimentu polítiku ida ne’ebé signifikativu liu iha istória Sudeste Aziátiku iha sékulu XX nia rohan. Prosesu ida ne’e marka fin hosi integrasaun Timór Lorosa’e nian iha Repúblika Indonézia (RI), ne’ebé iha ona dezde tinan 1976, no loke dalan ba Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) iha tinan 2002.

Fenómenu ida ne’e iha ligasaun metin ho dinámika tranzisaun polítika pós-Orden foun, mudansa iha paizajen pós-Funu Antigu Indonézia, no papél globál Nasoens Unidas (ONU) nu’udar mediadór internasionál.

Timór Lorosa’e, antigu kolónia portugés, hetan vakum podér tuir Revolusaun Cravo Portugal (1974). Funu sivíl ida mosu entre partidu lokál: FRETILIN (Frente Revolucionária de Timor-Leste Independente), ne’ebé defende independénsia, no UDT (União Democrática Timorense), ne’ebé inisialmente apoia independénsia maibé ikusmai estabelese ligasaun ho Indonézia.

SBY no Timor: hosi konflitu ba rekonsiliasaun

Iha loron 7 fulan-Dezembru 1975, Indonézia lansa operasaun militár ida ne’ebé koñesidu ho naran Operasaun Seroja, ne’ebé lori ba integrasaun formál Timór Lorosa’e nian nu’udar provínsia 27 Repúblika Indonézia iha tinan 1976.

Maibé, komunidade internasionál—partikularmente liuhosi Asembleia Jerál ONU no Konsellu Seguransa ONU—nunka rekoñese aneksasaun ne’e, envezde ne’e kontinua atu administra podér lejítimu Portugál nian.

Tama iha dékada 1990, situasaun muda maka’as:

  • Iha rai-laran, Indonézia hasoru presaun kona-ba violasaun direitus umanus iha Timor Leste, partikularmente hafoin Trajédia Santa Cruz (12 Novembru 1991), ne’ebé hamate manifestante liu 200.
  • Globalmente, funu malirin nia rohan hafraku justifikasaun jeopolítika Indonézia hodi mantein Timor Lorosa’e nu’udar “fortalesa anti-komunista”.
  • Diplomasia internasionál: Portugál konsistentemente lori asuntu Timór Lorosa’e ba fórum internasionál.

Mudansa ne’ebé signifikativu liu akontese hafoin Prezidente Suharto monu (Maiu 1998). Ninia susesór, B.J. Habibie, tanba presaun internasionál no nesesidade ba reforma doméstika, loke espasu foun ida hodi oferese autonomia espesiál ba Timór Lorosa’e iha loron 27 fulan-Janeiru tinan 1999. Maibé, se ida-ne’e hetan rejeita, Indonézia sei iha vontade atu hosik territóriu ne’e.

Akordu tripartida ida—Indonézia, Portugál, no Nasoins Unidas—asina iha Sede ONU nian iha Nova Iorke iha loron 5 fulan-Maiu tinan 1999. Akordu nia esénsia maka:

  1. ONU halo Konsulta Populár ba Povu Timor Leste.
  2. Povu Timor Leste hetan opsaun rua:
    • Simu autonomia espesiál iha ámbitu Estadu Unitáriu Repúblika Indonézia.
    • Rejeita autonomia → ne’ebé signifika hakat ba ukun-an.
  3. Indonézia nafatin responsavel ba seguransa no orden públika durante prosesu ne’e la’o.

Nu’udar kontinuasaun, ONU harii UNAMET (Misaun Nasoins Unidas iha Timor Lorosa’e) iha loron 11 fulan-Juñu tinan 1999. Misaun ne’e hetan kna’ar atu halo rejistu ba votante, hala’o edukasaun ba votante, fasilita votasaun, no fó sai rezultadu referendu nian.

UNAMET loke rejistrasaun iha fulan-Jullu tinan 1999. Hosi populasaun maizumenus 800,000, 451,792 rejista hanesan votante elejivel. Partisipasaun hatudu entuziazmu ne’ebé aas tebes, maski situasaun seguransa ne’ebé sai aat liután ne’ebé kauza presaun hosi milísia pro-integrasaun.

Kampu prinsipál rua maka forma:

  • Pro-Autonomia: hetan apoiu hosi grupu pro-integrasaun no forsa seguransa balun.
  • Pro-Independénsia: hetan apoiu hosi FRETILIN, CNRT (Konsellu Nasionál Rezisténsia Timorense), no rede diáspora.

Entuziazmu públiku sai evidente: 98.6% hosi votante ne’ebé rejistadu atende sentru votasaun. Loron eleisaun nian relativamente hakmatek, maski intimidasaun akontese duni.

Rezultadu ne’ebé UNAMET fó sai:

  • 5% rejeita autonomia → signifika sira hili independénsia.
  • 5% aseita autonomia.

Nune’e, povu Timor Lorosa’e deklara ho firmeza hakarak atu haketak-an hosi Indonézia.

Anúnsiu rezultadu referendu iha loron 4 fulan-Setembru tinan 1999, ne’ebé deklara katak 78,5% ema Timor Lorosa’e rejeita autonomia espesiál no vota ba independénsia, tuir loloos sai momentu polítiku istóriku ne’ebé nakonu ho esperansa. Maibé, realidade kontráriu tebes: povu nia ksolok nakfilak lalais ba trajédia umanitária.

Indonézia invade Timor 1975—Balibo bolu, Jornalista hatan

Grupu milísia pro-integrasaun, ne’ebé forma ona, armadu, no hetan apoiu hosi elementu iha militár Indonézia nia laran hahú hosi inísiu, lansa laloran violénsia sistemátiku ida. Padraun atake hatudu katak violénsia la’ós esporádiku, maibé planeadu. Uma hetan sunu, fasilidade públiku hetan destruisaun, no sentru sidade hetan alvu ho terror.

Tuir loloos, relatóriu hosi Human Rights Watch no Komisaun Inkéritu Internasionál ONU nian hatete katak, operasaun ida-ne’e iha karakterístika hosi operasaun boot—estratéjia ida atu halakon infraestrutura sosiál molok tropa sira sai.

Númeru ema mate atinji ona númeru ida ne’ebé signifikativu. Fonte oioin kalkula entre ema na’in 1.000 no 1.500 maka mate, inklui figura lokál no líder relijiozu ne’ebé maka sai hanesan alvu. Entretantu, ema liu 250,000 maka obrigadu halai ba Provínsia NTT, maioria hosi sira ne’e maka milísia lori ho forsa.

Ajénsia umanitária relata katak, kondisaun ba refujiadu aat tebes: falta ai-han, asesu mínimu ba kuidadu saúde, no intimidasaun ne’ebé la’o hela.

Violénsia ida-ne’e afeta ema,no mós símbolu sira moris nian. Eskola, igreja, eskritóriu governu, no infraestrutura importante seluk hetan sunu. Dili, kapitál Timor Lorosa’e, besik atu rahun.

Jornalista estranjeiru ida refere ba Díli iha momentu ne’ebá hanesan “sidade ahu-ruin nian”, hodi deskreve devastasaun total ne’ebé hosik hela hosi laloran milísia sira nian.

Hosi perspetiva akadémika, violénsia pós-referendu hatudu fallansu fundamentál rua. Primeiru, estadu nia fallansu atu proteje ema sivíl, obrigasaun primária ida hosi nasaun soberanu ruma.

Segundu, fallansu ONU nian atu garantia seguransa durante prosesu referendu, hanesan tuir Akordu Nova Iorke iha loron 5 fulan-Maiu tinan 1999, forsa seguransa Indonézia nafatin kaer responsabilidade ba seguransa. Situasaun ida-ne’e hamosu paradoxu ida: referendu ida ne’ebé lejítimu internasionalmente hamosu duni sofrimentu umanitáriu ne’ebé luan.

Laloran violénsia ida-ne’e ikusmai hamosu presaun globál, tantu hosi nasaun osidentál no organizasaun internasionál. Presaun ida ne’e mak dudu Konsellu Seguransa ONU atu foti asaun desizivu liu hosi estabelesimentu forsa internasional INTERFET.

Nune’e, trajédia ne’ebé akontese tuir referendu 1999 sai hanesan katalizadór ba intervensaun umanitária boot liu iha Sudeste Aziátiku iha sékulu XX nia rohan.

Violénsia ne’ebé mosu hafoin fó sai rezultadu Referendu iha loron 4 fulan-Setembru tinan 1999, sai nu’udar pontu virajen ida ne’ebé halo nakdoko komunidade internasionál. Relatóriu sira hosi mídia internasionál hatudu masakre, sunu ema barak, no ézodu hosi ema sivíl rihun atus resin ba área fronteira.

Situasaun ida-ne’e hatudu estadu nia fallansu atu proteje nia sidadaun, no maibé mós hatudu militár nia envolvimentu hodi kria instabilidade.

Situasaun iha Timór Lorosa’e iha tempu ne’ebá konsidera nu’udar ameasa boot ida ba pás no seguransa rejionál. Tanba ne’e, Konsellu Seguransa ONU foti kedas asaun. Liuhosi rezolusaun ne’ebé pasa iha loron 15 fulan-Setembru tinan 1999, harii forsa multinasionál INTERFET (Forsa Internasionál ba Timor Lorosa’e).

Forsa ida-ne’e, ne’ebé lidera hosi Austrália, hetan mandatu atu hapara violénsia, restaura orden, no garante seguransa ba ema sivíl.

Reflesaun, tinan 50 movimentu armada 11 de Agostu 1975

INTERFET nia to’o iha Dili iha loron 20 fulan-Setembru tinan 1999, simu ho esperansa no laran susar. Ba maioria timor-oan, tropa sira ne’e mosu nu’udar “salvadór” ne’ebé hapara laloran terror nian. Maibé, ba sira seluk, partikularmente grupu pro-integrasaun, tropa estranjeiru sira-nia to’o haree hanesan intervensaun ida iha soberania Indonézia.

Kontestu ida-ne’e hatudu kompleksidade jeopolítika, iha ne’ebé intervensaun umanitária tau hamutuk kestaun soberania estadu nian.

Hafoin situasaun seguransa relativamente iha kontrolu, autoridade sivil no administrasaun governu transfere ba UNTAET (Administrasaun Tranzisaun Nasoens Unidas iha Timor Lorosa’e) iha fulan-Outubru tinan 1999.

Liuhosi orgaun ne’e, ONU asume kontrolu tomak ba tranzisaun, hodi prepara infraestrutura polítika, legál, no sosiál ba moris nasaun foun ida.

Nune’e, intervensaun internasionál tuir referendu 1999 nu’udar operasaun militár ida atu hapara violénsia, no mós hanesan marku ida iha prátika manutensaun pás no harii estadu iha ONU nia auspísiu nia okos.

  • Loron 15 fulanSetembru tinan 1999: Konsellu Seguransa ONU aprova rezolusaun ida ne’ebé estabelese forsa multinasionál INTERFET (Forsa Internasionál ba Timor Lorosa’e) ne’ebé lidera hosi Austrália.
  • INTERFET to’o iha Dili iha loron 20 fulanSetembru tinan 1999, restaura fali seguransa no neneik kontrola situasaun.
  • Tuir mai, administrasaun sivíl no militár transfere ba UNTAET (United Nations Transitional Administration in Timor Lorosa’e) iha Outubru 1999.

Durante administrasaun UNTAET (1999–2002), harii instituisaun governu foun, sistema legál, no konstituisaun foun. Eleisaun dahuluk ba Asembleia Konstituinte ida hala’o iha fulan-Agostu tinan 2001. Konstituisaun hetan ratifikasaun iha 2002.

Ikus mai, iha 20 Maiu 2002, Timor-Leste ofisialmente proklama nu’udar nasaun independente, ho Xanana Gusmão nu’udar Prezidente dahuluk.

Referendu tinan 1999 marka mudansa boot ida iha polítika Indonézia: hosi aprosimasaun militarista Orden Foun ba rekoñesimentu direitu ba autodeterminasaun. Maibé, violénsia ne’ebé akontese hafoin referendu reflete kontrolu fraku hosi estadu ba militár.

Prosesu ida-ne’e sai ezemplu ida kona-ba aplikasaun prinsípiu autodeterminasaun nian iha ONU nia supervizaun nia okos, maski ida-ne’e nakonu ho violénsia iha prátika.

Nivel aas hosi partisipasaun popular hatudu katak Timor-Leste nia identidade nasional iha abut klean, no katak rezisténsia ba integrasaun Indonézia ne’e estrutural liu duke simplesmente movimentu hosi elite poltika.

Referendu 1999 nu’udar kulminasaun hosi luta naruk ida hosi povu Timor Lorosa’e hodi determina futuru polítiku. Akontesimentu ne’e mós sai nu’udar lisaun importante ida ba Indonézia no ba komunidade internasionál: katak solusaun militár nunka bele halakon aspirasaun polítika nasaun ida nian.

Prosesu ne’ebé la’o hela—hosi akordu internasionál, implementasaun hosi ONU, to’o tranzisaun ba independénsia—afirma katak direitu ba autodeterminasaun nu’udar prinsípiu fundamentál ida iha orden globál modernu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!