banner liberdade
LIVRU—KADI KAKUTAK

Sé mak fó naran ba Timor-Leste?

59
×

Sé mak fó naran ba Timor-Leste?

Share this article

LIVRU-KADI KAKUTAK, (LIBERDADETL.com) — Portugés sira hahú sa’e ró ba arkipélagu Indonézia nian iha inísiu sékulu XVI hodi buka temperu. Iha sira-nia espedisaun iha Molukas no Illa Sunda Ki’ik, ró portugés to’o iha Illa Timor maizumenus iha tinan 1515. Relatu sira uluk nian indika katak sira tun iha illa kosta leste, atrai hosi nia rekursu riku ai-sándalu nian (album santalum), ne’ebé uza iha perfume, ai-moruk, no serimónia relijioza iha Ázia no Europa.

Sira forma aliansa ho liurai lokál sira (liurai), fornese kilat-musan no protesaun militár hodi troka ho direitu komérsiu eskluzivu.

Hahú iha tinan 1556, misionáriu dominikanu sira hosi Malaka hela iha Lifau (agora Oecusse). Sira hahú evanjeliza illa Timor, hodi uza relijiaun katolisizmu nu’udar instrumentu ba penetrasaun kulturál no polítika. Padre dominikanu sira dalabarak sai nu’udar mediadór no administradór de facto entre liurai lokál.

Kombinasaun hosi komérsiu no serbisu misionáriu marka inísiu hosi kolonializmu portugés, maski kontrolu territoriál diretu sei la estabelese.

Iha sékulu XVII, Kompañia Olandeza Índia Orientál (VOC) hahú estabelese influénsia iha parte oeste illa Timór nian. Kompetisaun entre portugés no olandés maka’as, to’o Tratadu Lisboa iha tinan 1859 ikusmai estabelese no klarifika liuhosi akordu fronteira nian iha tinan 1914, ne’ebé rekoñese separasaun territoriál entre:

  • Timor Portugés (Timor-Leste ohin loron) iha parte leste,
  • Timor Olandés (agora parte husi Indonézia) iha parte oeste.

Naran “Timor” mai hosi lian Malaiu/Indonézia timur, signifika “loro-matan sa’e nian.” Ba esploradór portugés, rejiaun ida-ne’e maka pontu leste liu hosi sira nia rota iha Sudeste Aziátiku.

Ho dominasaun koloniál, portugés hatama sira-nia identidade nasionál iha rejiaun nia naran, hodi hamosu termu “Timor Português” (Timór portugés). Naran ida-ne’e uza iha dokumentu ofisiál sira, no uza iha sistema administrativu koloniál iha Impériu Portugés nia okos.

Naran Timor Português sai termu ofisiál iha mapa koloniál oioin, dokumentu ONU nian, no relasaun internasionál hahú iha sékulu XIX. Ida-ne’e mós uza iha sensus populasaun nian, sistema legál, no edukasaun koloniál.

Revolusaun Cravo iha Portugál (25 Abril 1974) hakotu ditadura Estado Novo no loke dalan ba deskolonizasaun. Iha Timór, ida-ne’e hamosu partidu lokál sira:

  • FRETILIN: luta ba independénsia no sosializmu demokrátiku,
  • UDT: buka autonomia iha Portugal nia okos,
  • APODETI: apoia integrasaun ho Indonézia.

FRETILIN deklara Timor-Leste nia independénsia iha loron 28 fulan-Novembru tinan 1975.

Indonézia rejeita deklarasaun independénsia no lansa invazaun militár iha loron 7 fulan-Dezembru tinan 1975, ho naran kódigu “Operasaun Seroja”. Okupasaun militár tuir kedas ho estabelesimentu provinsia da-27 Repúblika Indonézia nian: Timór Lorosa’e.

Naran ida-ne’e uza iha dokumentu ofisiál Indonézia nian, maski ONU no nasaun barak kontinua refere ba teritóriu hanesan “Timor Portugés” ka “Teritóriu Non-Auto-Governu iha Administrasaun Portugés nia okos.”

Durante okupasaun (1975–1999), kalkula katak ema 100,000 to’o 200,000 mate nu’udar rezultadu husi konflitu armadu, hamlaha, no violasaun direitus umanus. Movimentu rezisténsia ne’e lidera husi: FALINTIL (ala militár FRETILIN nian), no figura sira hanesan Xanana Gusmão no José Ramos-Horta.

Referendu independénsia hala’o iha loron 30 fulN-Agostu 1999, no 78,5% hosi timoroan sira vota ba independénsia. Tuir mai referendu, ONU estabelese UNTAET (United Nations Transitional Administration in Timor Lorosa’e) hodi harii hikas nasaun ne’e.

Naran “Timor-Leste” ne’e ofisiálmente uza hosi líder sira ne’ebé pro-independénsia hahú hosi tinan 1975. Termu ida-ne’e hanesan kombinasaun ida hosi: Timor” husi Malaiu (Leste), Leste husi lia-portugés (leste), ne’ebé signifika literalmente “Leste hosi Leste.”

Objetivu maka atu afirma identidade nasionál ida ne’ebé independente hosi legadu koloniál no mós hosi naran Indonézia. Naran ne’e uza iha dokumentu proklamasaun 1975 husi FRETILIN no mantein durante deklarasaun independénsia iha 20 Maiu 2002.

Laiha rejistu ida de’it ne’ebé sita ema espesífiku ida nu’udar orijináriu ba naran “Timor-Leste.” Maibé, tuir peskiza hosi istóriku Geoffrey C. Gunn no entrevista ho líder independénsia, FRETILIN maka ema dahuluk ne’ebé ofisialmente uza termu ne’e iha sira nia dokumentu polítiku iha tinan 1974–1975.

Naran ida-ne’e konsidera hanesan kompromisu linguístiku ida:

  • Mantein nafatin identidade jeográfika ne’ebé rekoñesidu (“Timor”),
  • Inkorpora portugés nu’udar símbolu ba legadu koloniál pozitivu (edukasaun, lei, katolisizmu), no atu fasilita relasaun diplomátika ho nasaun luzófona (dalen portugés) hanesan Brazil, Angola, no Portugál.

Tuir antropólogu David Hicks no linguista Geoffrey Hull, uzu naran “Timor-Leste” reflete konstrusaun identidade nasionál foun, inkluziva, ho lian oioin. Naran ida-ne’e politikamente subliña separasaun hosi Indonézia no nia legadu koloniál opresivu, enkuantu respeita nafatin patrimóniu kulturál portugés ne’ebé ema barak simu.

Referénsia

  • Gunn, Geoffrey C. East Timor and the United Nations: The Case for Intervention. Red Sea Press, 1997.
  • Hull, Geoffrey. The Languages of East Timor: Some Basic Facts. Instituto Nacional de Linguística, 2001.
  • Taylor, John G. Indonesia’s Forgotten War: The Hidden History of East Timor. Zed Books, 1991.
  • Hicks, David. Tetum Ghosts and Kin: Fertility and Gender in East Timor. Waveland Press, 2004.
  • United Nations. Report of the Secretary-General on the United Nations Mission in East Timor, S/1999/1024.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!