LITERATURA AKADÉMIKA, (LIBERDADETL.com) — Iha mundu ne’ebé muda lalais, Timor-Leste hamriik nu’udar nasaun joven ne’ebé harii nia futuru. Maibé, iha espíritu dezenvolvimentu ne’e, mosu dezafiu sériu ida: tráfiku no abuzu droga nian. Fenómenu ida-ne’e la’ós de’it ameasa saúde públika maibé ameasa mós estabilidade sosio-polítika nasaun nian. Foin-sa’e sira, nu’udar ajente mudansa nasaun nian, kaer pozisaun estratéjiku ida hodi hasoru laloran ida-ne’e. Papél ida-ne’e sei dokumenta, bazeia ba aprosimasaun akadémika no evidénsia empírika, papél juventude nian iha esforsu eradikasaun no prevensaun droga nian iha Timor-Leste.
Dezenvolvimentu sosioekonómiku ne’ebé la hanesan, asesu limitadu ba edukasaun ho kualidade, no kontrolu sosiál ne’ebé fraku iha rejiaun balun kria ona oportunidade ba entrada droga nian iha Timor-Leste. Kazu abuzu droga aumenta signifikativamente, partikularmente entre juventude urbanu. Fatór prinsipál ida maka rede kontrabandu droga nian ne’ebé uza aeroportu, portu entrada via Terrestre hanesan pontu entrada nian. Fiskalizasaun no koordenasaun ne’ebé fraku entre ajénsia sira aumenta kompleksidade problema ida-ne’e nian.
Papel Loloos Foin-sa’e sira-nian iha Eradikasaun no Prevensaun Droga nian
Papél loloos foin-sa’e nian la’ós de’it nu’udar objetu ba kampaña sira ka destinatáriu informasaun, maibé nu’udar sujeitu prinsipál ba mudansa sosiál ne’ebé ativu, krítiku no responsavel. Iha ámbitu eradikasaun no prevensaun droga iha Timor-Leste, juventude nia papél loloos inklui:
- Ajente Konxiénsia Sosiál (Forsa Morál)
Foin-sa’e sira iha enerjia morál no idealizmu atu rejeita forma hotu-hotu destruisaun sosiál nian, inklui droga. Sira iha kapasidade atu kria kultura moe nian iha abuzu droga, no haburas valór moris saudavel iha komunidade nia laran.
- Lider Komunitáriu
Iha nivel lokál, juventude bele hahú programa sira hanesan kampaña anti-droga, diskusaun nakloke, edukasaun kriativu, ka atividade desportu no arte nian ne’ebé hadook juventude hosi ambiente ne’ebé fó risku. Ida-ne’e maka forma konkreta ida hosi lideransa transformativu.
- Ligasaun entre Povu no Estadu (Bridging Actor)
Juventude sai hanesan ponte entre komunidade no instituisaun estadu (PNTL, Sekretaria Estadu Juventude, Ministériu Saúde) hodi hato’o keixa, dadus, no inisiativa baze ne’ebé bele transforma ba polítika públika.
- Advogadu Dijitál
Iha era dijitál, foin-sa’e sira domina ona mídia sosiál no bele uza ida-ne’e hodi habelar edukasaun bazeia ba dadus, sasin hosi vítima sira, no forma opiniaun públika hasoru droga. Ida-ne’e maka kbi’it hosi komunikasaun jerasaun foun nian.
- Sasin no Repórter Ativu (Juventude Watchdog)
Ho korajen morál, foin-sa’e sira bele hato’o atividade ne’ebé deskonfia relasiona ho droga iha sira-nia komunidade. Ida-ne’e hatudu katak joven sira la nonook kona-ba krime maibé sira halo parte iha defeza sivíl ne’ebé kumpre lei.
- Modelu ba Estilu Moris Saudavel no Produtivu
Foin-sa’e sira-nia kna’ar importante liu mak sai ezemplu moris: hadook an husi droga, buka edukasaun, ativu iha serbisu sosiál, no harii futuru pozitivu. Mudansa hahú ho sira nia estilu moris rasik.
Foin-sa’e sira-nia papél loloos mak sai sujeitu ba mudansa, la’ós de’it vítima ka seguidor. Sira mak nasaun nia baluarte ikus hasoru destruisaun jerasionál ne’ebé kauza husi droga, no mós ponte ida ba futuru ida ne’ebé saudavel liu, justu liu, no dignu liu ba Timor-Leste.
Impaktu husi Abuzu Droga nian ba Jerasaun Foin-sa’e
Abuzu droga fó impaktu diretamente ba saúde fíziku no mentál joven sira nian. Utilizadór droga hetan defisiénsia kognitiva, moras depresaun boot, no risku aas ba atividade kriminozu. Sosiálmente, abuzu droga hamosu ona segregasaun sosiál, konflitu familiár, violénsia doméstika, no dezempregu estruturál tanba lakon produtividade.
Impaktu ne’ebé luan liu maka partisipasaun fraku hosi foin-sa’e sira iha dezenvolvimentu, lakon hosi valór nasionalista, no aumentu dependénsia ba ekonomia ilegál. Ida ne’e difikulta prosesu demokratizasaun no dezenvolvimentu umanu iha Timor-Leste.
Estratéjia Prevensaun: Papél Edukasaun, Komunidade, no Mídia nian
Prevensaun droga la’ós de’it responsabilidade governu nian, maibé responsabilidade koletiva ida. Iha ne’e maka papél foin-sa’e nian sai krusiál. Foin-sa’e sira bele sai hanesan diseminadór informasaun, mobilizadór komunidade, no kampeaun ba estilu moris saudavel. Sidadaun hotu-hotu iha obrigasaun moral, ne’ebé hatudu ona efikásia hodi hamenus taxa abuzu liuhosi aprosimasaun persuasivu bazeia ba valór kulturál Timor nian.
Mídia sosiál mós hanesan instrumentu krusiál ida iha kampaña prevensaun. Foin-sa’e barak uza plataforma sira hanesan Facebook, Instagram, no TikTok hodi habelar konteúdu edukasionál, no apelu morál ba asaun hasoru droga. Ida-ne’e aliña ho teoria komunikasaun partisipativu (Freire, 1970), iha ne’ebé foin-sa’e sira la’ós de’it simu informasaun de’it, maibé mós produtór narrativa koletiva salvasaun nian.
Solusaun no rekomendasaun polítika
Atu hametin juventude sira-nia papél iha eradikasaun droga, presiza estratéjia trans-setoriál ida:
- Edukasaun anti-droga obrigatóriu iha nivel hotu-hotu edukasaun eskolár no universitáriu, uza aprosimasaun olístiku.
- Estabelesimentu sentru reabilitasaun komunitária ne’ebé jere husi organizasaun juventude sira iha kolaborasaun ho instituisaun saúde mentál.
- Revitaliza papél Igreja no líder tradisionál sira nian hodi haburas reziliénsia morál entre foin-sa’e sira.
- Hametin lei no foti asaun firme hasoru rede tráfiku droga sira liuhosi envolve foin-sa’e sira nu’udar repórter ativu.
- Hakbi’it ekonomia kriativu no desportu hodi kria alternativa pozitivu no oportunidade empregu ba foinsa’e sira.
Timor-Leste sei nunka falta esperansa bainhira nia juventude nafatin iha luta nia oin. Iha kontestu luta hasoru droga, foin-sa’e sira la’ós de’it vítima ka ema ne’ebé haree de’it, maibé pioneiru sira rezisténsia nian no ajente ba mudansa sosiál. Hanesan Nelson Mandela hatete, “Edukasaun maka arma ne’ebé maka’as liu ne’ebé ita bele uza hodi muda mundu.”
Tanba ne’e, edukasaun, hamutuk ho korajen morál no solidariedade komunitária, maka liña defeza ikus hasoru ameasa droga nian. Tempu to’o ona ba juventude Timor-Leste atu kaer hikas kontrolu ba sira-nia futuru, no dehan ho lian maka’as: “Droga la’ós ita-nia dalan.”